Alebo ako som dospel k tomu, že potrebujem menej kofeínu.
Začnem asi tým najväčším klamstvom, ktoré si hovorí veľa ľudí aj v mojej bubline – mne káva nič nerobí. Haha, jasné. Môžeš si dať kávu o deviatej večer, v pohode zaspíš, cez deň si dáš aj tri po sebe a nič. Nuž, pár týždňov dozadu som patril do tohto tábora. Káva ráno, káva počas ranného meetingu, káva po meetingu, káva po obede, káva popoludní, a keď je extra ťažký deň, tak aj káva podvečer. Pre mňa káva bola a stále je predovšetkým pauza. Taká tá malá chvíľka, keď zastavíš čas a predstieraš, že svet sa na chvíľu točí len okolo teba (uf, za takýto slogan by sa nehanbili ani marketéri pre Nescafé).
Ale naozaj – podobne ako fajčiar so svojou cigaretou, aj ja som si vypestoval zvyk: napätie v práci? Káva. Deti sa rozhodli, že ticho je pre slabochov? Káva. Chcel som len pár minút, aby som mohol ignorovať zvyšok domácnosti? Chcem si dať pauzu? Samozrejme, káva. Nikdy som nefajčil, ale som si celkom istý, že u mňa tie „fajčiarske“ pauzy zastúpila káva.
Prečo som to zmenil?
Jedného dňa som si uvedomil, že pijem pokojne aj šesť káv denne. Keď som sa nad tým občas zamyslel, ani mi tá štvrtá a piata káva nechutili. Chcel som zmenu – nie drastickú, ale takú, ktorá mi dá kontrolu nad mojím zvykom, nie naopak. Navyše som dlhodobo pozoroval, že čím viac a dlhšie veľa káv pijem, tým som akýsi roztržitejší a nervóznejší. Pri prechádzkach a mojom obľúbenom behu som sa priveľmi a extrémne rýchlo spotil.
Argument, ktorý som si celý čas hovoril – bez kávy budem unavený – neobstál. Spomenul som si na to, čo nám kedysi povedal učiteľ programovania na vysokej škole: „Pánové, tady to zadání je potřeba vypracovat do pátku, nezapomínejte, že kafe je potřeba pít ještě předtím, než jste unavení.“ Mal pravdu. Káva neodstráni únavu, len ju posunie na neskôr, a ten deficit potom musíš dohnať.
Ak si dlhodobo unavený a riešiš to kávou, môžeš sa dostať do cyklu, kde káva len maskuje únavu. Keď účinok kofeínu vyprchá, pravdepodobne sa budeš cítiť ešte viac vyčerpaný, pretože telo nedostalo to, čo naozaj potrebuje – oddych.
Rovnako káva na ráno nie je úplne ideál. Jeden z mnohých dôvodov je napríklad to, že kortizol, známy ako „stresový hormón“, pomáha regulovať energiu a bdelosť. Jeho hladina prirodzene stúpa ráno po prebudení, čo napomáha prebudeniu organizmu. Konzumácia kávy v tomto čase môže narušiť tento prirodzený rytmus a viesť k zníženej produkcii kortizolu v iných častiach dňa, čo môže ovplyvniť celkovú energetickú hladinu a spánkový cyklus.
Keďže mám ale doma 2 deti, ktoré dajú zabrať asi podobne ako jeden turnus v uhoľných baniach a nedávajú úplne priestor na oddych, musel som vymysleť nejakú stratégiu – menej kofeínu.
Nový plán: Menej kofeínu, rovnaké rituály
Moja nová rutina je jednoduchá:
- Jedna výborná káva ráno. Tá zostáva nedotknutá – pretože kvalitná káva je radosť. Kávu stále pijem pre jej chuť a viem si dopriať rôzne jednodruhové výberovky z lokálnych pražiarní. Pijem ju však až hodinu-dve po zobudení, keď doma dokončíme ranné rutiny: hygiena, raňajky, upratovanie, škôlka.
- Zelený čaj na uvoľnenie. Jemný kofeín, ktorý vás neprebije, ale príjemne preberie. Navyše zelený čaj vďaka obsiahnutému L-theanínu aj upokojuje. Zo zeleného čaju sa stal taký pridružený rituál. Kúpil som si kvalitnú čínsku Bancha a jedno balenie japonskej Senchy, ktorú si rád dám večer na upokojenie keďže obsahuje menej kofeínu resp. zanedbateľné množstvo.
- Bezkofeínová káva, keď chcem len pauzu. Moderné výberové bezkofeínové kávy chutia takmer identicky ako klasické, jednodruhové výberovky. Samozrejme tam v chuti chýba taký ten kofeinový „kick“ ale po pár dňoch mi to prestalo chýbať a rozhodne strčí do vrecka „značkové“ kávy z hypermarketu. Pre dosiahnutie minimálneho obsahu kofeinu sa používajú rôzne metódy a dosť od nich záleží koľko z pôvodnej chuti v káve zostane. Osobne preferujem kávy, z ktorých sa kofein extrahuje pomocou CO2, zachová si tak väčšinu z pôvodných tónov. Ja som teraz zvolil túto a môžem len odporučiť.
Menej kofeínu = viac energie?
Keď som prestal s kávovou závislosťou, chvíľu som sa cítil, akoby som spomalil na úsporný režim. Už po týždni som však paradoxne cítil viac energie. Zároveň som bol menej nervózny, necítil som sa roztržitý a získal som viac mentálnej stability. Moje telo už nepýta kofeín každé dve hodiny, a čo je najlepšie, prestávky som si ponechal – len ich už neobsadzujem kofeínovou bombou.
Večer cítim výraznejšiu únavu, no uvedomujem si, že po celom dni si telo jednoducho pýta oddych, a to neoklamem. Spadol som do králičej nory kvalitných káv a čajov. Teraz si kávu nedávam ako doplnok, aby som mal niečo po ruke na pitie, ale vychutnávam si rôzne chute, stupne praženia, porovnávam a zapisujem si svoje postrehy. To isté platí aj o čajoch – mám rád trpko-sviežu chuť zeleného čaju a silnú chuť čierneho čaju. Rovnako ich kupujem sypané a skúšam rôzne druhy, pôvody a spracovania.
Záver: Odporúčam? Rozhodne, ale kľúčom je chuť
Ak chceš obmedziť kofeín, urob to pomaly. Neber si všetko naraz – nechaj si niečo, čo máš rád. Pre mňa bola dôležitá kvalita – ak si vyberáš kávu, investuj do výberovej, aj bezkofeínovej. Pomôže ti to nevrátiť sa späť len preto, že ti bezkofeínová káva zo supermarketu nechutí.
Úplne chápem, ak si práve hovoríš, že na takéto „blbosti“ nemáš čas, spravíš si turka a vybavené. No keď väčšina tvojich dní vyzerá ako pobyt v Guantáname v najväčšom rozkvete, keď z každej strany nejaké dieťa kričí, búcha, volá ťa, a ty máš pocit, že opatruješ všetky deti z ulice, káva je nutnosť. A prečo si to nenastaviť zdravšie, udržateľnejšie, a hlavne – prečo si z toho nespraviť moment radosti a dvojminútového oddychu?
Verím, že ak si na tom ako ja pred pár týždňami, tento môj krok ťa inšpiruje alebo prinajmenšom prinúti zamyslieť sa nad tým, čo vlastne od kávy očakávaš. Možno je to len o pauze, možno o rituáli, a možno o tom, že máš pocit, že bez nej neprežiješ deň. Ale skutočne sa oplatí zamyslieť, či káva naozaj rieši problém, alebo ho len elegantne prekrýva.
Takže… káve zdar! Ale možno trošku inak.