Volám sa Michal, mám 33 rokov a som šťastný otec dvoch detí. Šťastný… väčšinou. Život mi nadelil temperamentnú, tvrdohlavú a cieľavedomú trojročnú dcéru, ktorá už teraz plánuje ovládnuť svet (alebo aspoň domácnosť), a sedemmesačného syna, ktorý verí, že najlepšia zábava je nechať ma hádať, čo vlastne chce, o tretej ráno.
Práca z domu s deťmi: Sen alebo nočná mora?
Home office ako developer, to znie ako dokonalý balanc medzi prácou a rodinou, nie? Byť stále pri deťoch, byť flexibilný, byť doma… Ale realita je trochu iná. Tri roky na home office ukázali tie najtemnejšie zákutia tohto pozostatku covidovej doby. Práca z domu, keď po dome pobehovala – alebo skôr sa plazila – len dcéra, bola hračka. Jediný problém bol nájsť v sebe odhodlanie ráno sadnúť za stôl a pracovať. S príchodom syna som sa modlil, aby bol miernejší, ako by staršie generácie povedali, bezproblémovejší. Z časti sa to vyplnilo, z časti nie.
Zatiaľ čo sa snažím sústrediť na písanie kódu, dcéra vedľa mňa organizuje konferenciu pre svoje bábiky o tom, kto si zaslúži spať vo „veľkej posteli“, a syn v kuchyni skúša prefarbiť svet do odtieňa hnedej kaše neistej konzistencie. Deň sa skladá zo sťažností dcéry na poslintanú bábiku, vlčieho zavíjania syna, ktorý vytrvalo naráža v polohe parašutistu (rozumej ruky a nohy vo vzduchu v polohe na bruchu) do stola hlavou, a prosby ženy, či nemám čas túto pomyselnú scénu z knihy Deti a iné dôvody alkoholizmu vyriešiť.
Ak ste si niekedy položili otázku, či je možné efektívne pracovať a zároveň byť otec na plný úväzok, odpoveď je jasná: nie. Ale dá sa to skúšať… so sluchátkami, občasnou dávkou kofeínu a neochvejnou vierou, že tento chaos je vlastne forma tréningu pre všetkých. Na konci dňa totiž pri prechádzke vonku, ktorú ste začali s myšlienkou, že už sa možno ani nevrátite, je jediným mentálnym upokojením viera v to, že toto všetko vás spraví silnejšími… a pán božko vám to vráti na deťoch… oh wait.
Ako nezabudnúť na seba: Hľadanie rovnováhy
Keď nie som v režime „otec“, snažím sa nezabudnúť, kto som bol predtým, než prišli deti. Milujem beh, cyklistiku a občas sa pokúsim aj o posilňovanie (väčšinou neplánovane, keď niesť obe deti naraz je jediná možnosť). Tieto aktivity však musia čakať na moment, keď deti konečne spia – čo znamená, že trénujem väčšinou po desiatej. Výhoda? Noc je tichá. Nevýhoda? Noc je… tma.
Napriek všetkému je šport mojou terapiou. Je to spôsob, ako sa vymaniť z každodenného chaosu a aspoň na chvíľu sa venovať sebe. Šport, a v poslednom čase hlavne beh, mi okrem chemického koktejlu šťastia po skončení dáva aj pocit sebarealizácie, posúvania sa vpred a spoľahlivo vyvetrá hlavu.
Spolubývajúca, kolegyňa, partnerka v rodičovskom chaose
Moja žena – ktorá je v tomto projekte s názvom „Ultimate Survival: Dve Deti“ skôr kolegyňou než romantickou partnerkou – zvláda materskú dovolenku s gráciu (väčšinou). Obaja však vieme, že naše dni sú maratónom kompromisov, koordinácie detských spánkov a snáh zabezpečiť si navzájom aspoň chvíľku, keď sa cítime ako ľudia, a nie len rodičia na plný úväzok.
No priznajme si, že to má svoju cenu. Keď väčšina konverzácií prebieha medzi dverami kúpeľne a kuchyne alebo sa točí okolo detského jedálnička a plienok, je ľahké začať sa odcudzovať. Ten čas pre nás dvoch – kedysi samozrejmý – sa dnes javí ako luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť a na ktorý nemáme čas. Niekedy mám pocit, akoby sme boli dva samostatné svety, ktoré sa točia okolo rovnakého slnka, ale len zriedkavo sa skutočne stretnú. A napriek tomu dúfam, že sa jedného dňa znovu stretneme – nie ako rodičia, ale ako my dvaja.
A náš pes? Ten je tichým pozorovateľom, kráľom gauča a občasným likvidátorom všetkého jedlého aj nejedlého v dosahu. Niekedy, keď sedí na svojom strategickom mieste a sleduje chaos okolo, mám pocit, že sa nad nami filozoficky zamýšľa. Jeho pohľad hovorí niečo ako: „Rocky od vedľa je kastrovaný a takýto bordel doma nemá. Náhoda? Nemyslím si.“
Moja cesta: Nájsť rovnováhu medzi otcom a mužom
Ako muž a otec som si už veľakrát uvedomil, aké ľahké je stratiť sám seba v záplave povinností, nočných vstávaní a nekonečných detských otázok. Tento blog, Medzi Dvoma Svetmi, je mojím pokusom nájsť rovnováhu medzi otcom, ktorý s dcérou oblieka princeznovské šaty, a mužom, ktorý si stále hľadá čas na seba, na beh a na všetko, čo ma definuje mimo rodičovstva.
Ako otec, ktorý sa pravidelne cíti ako kapitán potápajúcej sa lode, vám chcem ponúknuť nielen úprimné a humorné pohľady na každodenné absurdity otcovstva, ale aj zamyslenia nad tým, ako si v modernom rodičovskom chaose zachovať aspoň zvyšky mužskej identity. Ak vás moje dobrodružstvá oslovia, inšpirujú, alebo vám len dajú pocit, že to u vás doma nie je až také zlé, budem rád, ak ma na tejto ceste budete sprevádzať.